Jedným z výsledkov výskumu bolo totiž aj zaujímavé zistenie, že všetci ľudia sa po genetickej stránke zhodujú na 99,9 %. Avšak naša genetická informácia je rovnako jedinečná ako mi sami a aj 0,1 % rozdielov stačí na jednoznačnú identifikáciu osoby. Preto je v súčasnosti analýza DNA považovaná za klenot na korune kriminalistiky. Je dokonca presnejšia ako odtlačky prstov. Analýza DNA má ešte jednu veľkú výhodu. Pretože sa jej jednotlivé komponenty dedia, môže poslúžiť k identifikácii jedinca nielen na základe rozboru jeho vlastnej DNA, ale tiež porovnaním DNA jeho pokrvných príbuzných. Takto sa napríklad dnes určuje rodičovstvo. Môžeme sa dokonca dopátrať k našim predkom aj niekoľko generácii dozadu. Existujú totiž dva typy genetickej informácie, ktoré sa dedia vždy len po jednej rodičovskej línii. Sú to mitichondriálna DNA (DNA nachádzajúca sa v mitochondriách - tzv. bunkových elektrárňach), označovaná aj ako mtDNA - dedí sa len z matky na dcéru a chromozóm Y - dedí sa len z otca na syna. Na základe ich existencie bola vytvorená hypotéza „mitochondriálnej Evy" a „Y - chromozómového Adama" - dvoch ľudí, z ktorých by mala pochádzať celá naša populácia. A naozaj, na základe rozboru mtDNA a chromozómu Y sa prišlo na to, že táto dvojica žila v Afrike pred asi 150 000 rokmi. Tiež bolo dokázané, že neandertálci nie sú našimi biologickými predkami, ale že je to samostatný živočíšny druh, ktorý súperil o územie s predchodcami dnešného človeka. Tieto dva dedičné elementy sa využívajú aj na štúdium ľudskej migrácie a pôvodu národov.
Všetci sme teda po genetickej stránke Afričania. Jediný rozdiel je v tom, že niektorí stále obývajú kolísku moderného ľudstva na čiernom kontinente a iní Afriku relatívne nedávno (práve v onom kritickom období pred 150 000 až 50 000 rokmi) opustili. Z hľadiska celkovej variability sú rozdiely nepodstatné. Geneticky je ľudstvo neuveriteľne jednotvárne. Jednotvárnosť ľudského genómu vznikla pod tlakom radu vplyvov. Ľudia sú ako biologický druh veľmi mladí, naviac sú schopní migrovať na veľké vzdialenosti. V neposlednom rade prešlo ľudstvo i krušnými dobami, kedy počet obyvateľov Zeme poklesol na niekoľko tisíc jedincov. Nepriaznivé klimatické podmienky priniesli smrť mnohým ľuďom a s nimi vymizli aj niektoré genetické varianty. Tým sa ľudstvo geneticky ďalej homogenizovalo.
Gény sú však len „kostrou", na ktorú „vešiame" ostatné vplyvy a faktory. Preto nie je možné redukovať človeka len na jeho dedičnú informáciu a jeho gény. Tiež ľudskú históriu alebo históriu ľudstva nemožno redukovať len na evolúciu ľudského genómu.
Použitý prameň: Prof. RNDr. Marta Kollárová, DrSc. : Prítomnosť a budúcnosť génových manipulácií (profesorská prednáška v aule Univerzity Komenského)
