reklama

Nezabudnuteľná dovolenka v nezabudnuteľnej krajine

Už niekoľko rokov chodíme na dovolenku „last minute“. No to, že minulý rok si kúpime pobyt pri mori menej ako 24 hodín pred odchodom, sa nám nesnívalo ani v najdivokejšom sne. Našťastie sme boli z veľkej časti preventívne zbalení už od začiatku júla. Z takého zhonu prišlo mame zle od žalúdka, no keď sme už sedeli v autobuse do Čiernej hory, bolo všetko v poriadku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Cesta bola síce dlhá, no príjemná. Počas cesty sa nám naskytol krásny podhľad na takmer celú jadranskú riviéru. Našou destináciou bol hotel Palma v mestečku Tivat (obr. 1). Hneď po príchode nás nemilo prekvapil pohľad na pristávajúce lietadlo nad naši hlavami. V Tivate je totiž malé letisko, o ktorom sa katalóg nezmieňoval. Cez víkend bolo lietadlá počuť každú chvíľu, počas pracovných dní to bolo už menej. Tivatské letisko našťastie nemá nočné osvetlenie a tak sme mali od hluku lietadiel v noci pokoj. Po návrate domov sme si zrazu na to ticho nevedeli zvyknúť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

(pre zväčšenie kliknite na obrázok)

Tivat je malé mesto, takže pokiaľ ste zvyknutí na dlhé prechádzky po promenáde, budete sklamaní. Centrum je malé. Je tu jedno námestie a pár uličiek s obchodmi okolo. Jeden večer keď sme sa boli prejsť po meste, sa konala miestna slávnosť. Na námestí hrala hudba v národných krojoch a rozdávali sa ryby a biele i červené víno.

Ubytovanie bolo viac-menej v poriadku. Hotel od pláže delí málo frekventovaná cesta. Boli sme ubytovaní na izbe s dvoma posteľami a jednou prístelkou. Prístelka bola vlastne ďalšia posteľ, len sme mali izbu pre dvoch, tak sa kvôli nej nedalo dokorán otvoriť francúzske okno. Strava bolo vynikajúca. Zabezpečenú sme mali polpenziu formou švédskych stolov. Zloženie bolo veľmi pestré a široké. Vskutku bolo z čoho vyberať. Na večeru sa jedálniček obmieňal. Na raňajky bolo síce stále to isté, no výber bol taký široký, že vždy bolo z čoho vyberať. Počasie nám vyšlo až na jeden daždivý deň. S našim pobytovým delegátom sme boli spokojní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Asi najväčšie zážitky sme mali z výletov. Absolvovali sme dva - jeden do Albánska a druhý do Dubrovníka. Albánsko je krajina kontrastov. Vedľa ošarpaných domov stoja honosné vily a aj pred polorozpadnutou chatrčou stojí moderný mercedes (je ich tu najviac na jedného obyvateľa v Európe). A to donedávna tu bol jediný dopravný prostriedok somár alebo kôň. Autá tu vlastnili len štátni činitelia. Výnimkou nie sú ani satelity v každom okne, a to aj na domoch, ktoré vyzerajú tak, že ich majitelia nemajú na bývanie, nie to ešte na satelitnú televíziu. Jediná normálna cesta je hlavný ťah na Tiranu. Ostatné cesty sú tu rozbité, ak vôbec sú. Pritom si tu každý jazdí ako chce. Kto prvý zatrúbi, ten má prednosť. Zo smerových tabulí sa dozviete napr. ako ďaleko ste od Istanbulu, ale nie koľko kilometrov vám zostáva do najbližšieho mesta pred vami. Autobusy tu nepoznajú cestovný poriadok. Autobus príde a keď sa naplní, tak odíde. Popri cestách sú časté autoumyvárne. Skoro pri každom strome nájdete nápis „Lavazza". Tieto umyvárne sú však veľmi jednoduché - betónová plocha, jedna hadica s vodou a jeden pracovník. V Albánsku bola dlhé roky najtvrdšia komunistická diktatúra v Európe. Jej pozostatkom sú protiatómové kryty rozmiestnené po celej krajine, zvlášť v okolí Tirany. Nechal ich vybudovať paranoidný prezident Enver Hodža. Jednou z vecí, ktoré by ste si mali v Albánsku kúpiť je národný koňak Skenderbeg. No pokiaľ si kúpite lacný, tak bude chutiť ako voda po holení. Kúpili sme si tu tiež figový džem, no ten za veľa nestál. Obchodníci, u ktorých sme boli akceptovali eurá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Našou prvou zastávkou bolo mesto Skadar. Nachádza sa tu najväčšia katolícka bazilika na Balkáne (obr. 2). Vyzerá to paradoxne, nakoľko všetci poznajú Albánsko ako moslimskú krajinu. No na severe je 40 % obyvateľov katolíckeho a 40 % pravoslávneho vierovyznania a iba 20 % moslimského. Postupne, ako idete na juh rastie podiel moslimov v krajine. V bazilike je uchovávaná kópia turínskeho plátna. Je tu tiež pamätná tabuľa na sv. omšu celebrovanú Jánom Pavlom II. za prítomnosti Matky Terezy, pôvodom Albánky.

Obrázok blogu

Zo Skadaru sme išli do bývalého hlavného mesta Kruje. Je to mesto postavené na svahu, a hoci je vo vnútrození, za jasného počasie je z neho vidieť Jadranské more. Nachádza sa tu múzeum národného hrdinu Gregoria Kastriotiho Skenderbega (po ňom je pomenovaný už spomínaný národný koňak). Preslávil sa vedením bojov proti Turkom. Podarilo sa mu udržať nezávislosť Albánska. Bol aj šikovným diplomatom, ktorý udržoval kontakty s viacerými krajinami a mestami. Jeho synovia však už nemali jeho chrabrosť a tak po jeho smrti sa Albánsko stalo na niekoľko storočí súčasťou Osmanskej ríše. Pod jej vplyvom pôvodne pravoslávni Albánci konvertovali na islam. V múzeu sa tiež nachádzajú artefakty z albánskej histórie. Albánci sú veľmi starý národ. Sú to potomkovia Ilirov, jedného zo 4 najstarších národov Európy. Okrem iných exponátov nás zaujal obraz, na ktorom je zobrazený umierajúci Skenderbeg ako sa lúči so svojim národom. Maliarovi sa na ňom podarilo zachytiť smútok v tvárach prítomných nad jeho smrťou. Z múzea sme išli na obed do reštaurácie. Obed pozostával z predjedla, polievky, hlavného chodu a dezertu. Na spiatočnej ceste sme sa zastavili v pravoslávnom kláštore, ktorého súčasťou je kostolík z 11. stor. (obr. 3) so zachovalými originálnymi freskami. Mnísi, čo tu bývajú sa živia predajom ikon a iných devocionálií a tiež predajom vlastného olivového oleja, ktorý lisujú na drevenom lise zo stredoveku. Výlet skutočne stál za to, aj keď nebol najlacnejší. Jeho cena zodpovedala kvalite.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ďalším vydareným výletom bol výlet do historického Dubrovníka (obr. 4). Je to nádherné mesto plné histórie s množstvom pamiatok a atrakcií, napr. zmenšená kópia španielskych schodov z Ríma. Na jeho kráse mu neubrali ani dve silnejšie zemetrasenia, ktoré sa cezeň prehnali v priebehu storočí (zaujímavé je, že obe sa stali na veľkonočnú nedeľu ráno) a ani ostreľovanie srbskými vojskami. Dubrovník sa vďaka rozvinutému námorníctvu zaradil počas histórie k bohatým a významným mestám Európy. Najväčší rozkvet zaznamenal počas obdobia mestskej republiky. Hoci išlo o republiku, všetku moc mala vtedy vo svojich rukách šľachta. Aby majetok Dubrovníčanov zostal v meste, museli sa príslušníci tamojších šľachtických rodov sobášiť medzi sebou, čo viedlo ku degenerácii. Počas tohto obdobia v meste zaujímaným spôsobom vyriešili otázku „najstaršieho remesla". Miestny verejný dom, určený najmä pre námorníkov, bol veľmi drahý, a tak na jeho chod prispieval štát. Vyslúžilá „pracovníčka" dostala slušnú rentu a starého mládenca k tomu. Tunajší šľachtici boli veľmi dobrí diplomati. Boli si vedomí toho, že nikdy nebudú schopní postaviť také silné vojsko, aby sa mohli ubrániť svojím najväčším konkurentom - Benátkam a Turkom. Vďaka ich prešibanosti a spravodajským schopnostiam sa im nielen podarilo udržať mier, ale Dubrovnícka republika bola jediným kresťanským štátom, ktorý dostal od pápeža dovolenie obchodovať s moslimským svetom. Oni totiž to, čo sa dozvedeli počas cesty do Carihradu, „vykecali" u pápeža a čo sa dozvedeli v Ríme, „vykecali" u sultána. A pritom to robili tak, že nikto nevedel, že to boli práve oni. Nakoľko sú Chorváti silní katolíci, v meste je viacero kostolov. V jednom z nich - katedrále nanebovzatia Panny Márie uchovávajú relikvie patróna mesta - sv. Blažeja. Sv. Blažej sa raz zjavil vo sne jednému mníchovi, ktorého varoval pred lsťou, ktorú na Dubrovník pripravili Benátčania. Po jej úspešnom odhalení si obyvatelia zvolili tohto svätca za svojho patróna. V bezprostrednej blízkosti mesta sa nachádza jedna kuriozita. Je ňou malý kostol s ruinami benediktínskeko kláštora, na malom ostrovčeku, ktorého presný názov si už nepamätám, no nikto mu nepovie inak ako prekliaty ostrov. Svoj názov dostal po tom, čo Napoleon dobyl mesto a mníchov z ostrova vyhnal. Tí pred odchodom 3 dni a 3 noci preklínali každého budúceho majiteľa ostrova. Všetci jeho majitelia boli korunované hlavy, ktoré skončili svoj život násilnou smrťou. Jedným z jeho majiteľov bol aj František Ferdinand de Este (z histórie všetci vieme ako dopadol). Po prehliadke mesta sme dostali čas na rozchod. Aj tento výlet bol hodný svojej ceny. Dúfam, že sa mi podarí ešte niekedy do tohto malebného mesta vrátiť.

Obrázok blogu

Naša zatiaľ predposledná dovolenka sa nám vydarila. Pochvala patrí aj cestovnej kancelárii Globetour, ktorá ju zabezpečovala. Destináciu, ako aj cestovku vám môžem odporúčať.

Marián Koláček

Marián Koláček

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  1x

doktorand- biochemik na LF UK a tiež večný filozof, ktorý nestratil dôveru v existenciu a poznateľnosť pravdy Zoznam autorových rubrík:  bioetikazážitkynázorySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu